Uviaznutie 2. cast

Azraelangelo (A): Drakoslav, Klovorot
Efirende (E): Jenova, Einar, Aidan, Falaron, Bryan, Finn, Smok, Šarkan
Ciy-chan (C): Pítr

Po návrate na hrad sa už zvečerievalo a tak dostal Drakoslav izbu kde môže prebývať kým sa vyrieši to ako ho dostať späť do domoviny. Zatiaľ sa cíti príjemne aj keď nie je zvyknutý na tak veľké priestori. Pokúša sa zaspať ale márne. Hlavou mu chodia rôzne myšlienky. Je rád, že sa priechod podarilo uzatvoriť aby cezeň nemohli prechádzať ďalšie bytosti čo by mohlo mať nepríjemné následky. No jednou z takých bytostí je aj Klovorot, ktorý ostal tam kde je pre Drakoslava „doma“. Vlastne je rád, že tu šarkaník s nim neuviazol no mrzí ho, že nie je pri ňom. A potom je tu ten ďalší šarkaník... ale čo už s ním. Zdá sa, že s kráľovnou si rozumie a to je hlavné. Zaujali ho aj rôzne obrazy a sochy, ktoré videl. Spomenul si aj na štetec, ktorý dnes držal v ruke. Už tak dlho nemaľoval... a Falaron ho celkom zaujal. Je to dobrý drak a zdá sa, že Drakoslav si ho obľúbil. Bol to pre neho proste dlhý deň v ktorom videl veľa nových vecí. Nakoniec ho ale vír myšlienok odnesie do krajiny snov.

E: Zobudilo ho až klopanie na dvere. Keď sa nikto neozýval, lebo Drakoslav bol ešte rozospatý, dvere sa otvorili a dnu vošiel strážnik čo mal hliadku.

"Dobré ráno pane. Teda vlastne ... poludnie. Len som sa chcel presvedčiť, že ste v poriadku, tak som zistil, že asi rád dlho vylihujete."

A: Drakoslav sa zľakne a rýchlo sa posadí ale ešte nie je úplne prítomný. Teraz len dosníval a tak prehovoril „Hady nie sú triezve ale vyzerajú tak...“ Pretrie si oči rukou a potom sa usmeje a až skoro zasmeje nad tým čo vlastne povedal. „Ďakujem, že ste ma zobudili... poslednú dobu dlho spávam a tak mi vždy ujde najlepšia časť dňa.“ usmeje sa na strážnika a vyjde von z izby. Neprezliekol sa. Spal v tom v čom bol napriek tomu, že dostal odev na spanie. Jednoducho mu v tom tak bolo dobre. Rozhodne sa namieriť si to za Falaronom ale uvedomí si, že vlastne netuší kde je a ani sa tu nevyzná a tak sa opýta strážnika.

E: "Jasné, ukážem vám cestu ... ale nechcete najskôr niečo zjesť?"

A: „Možno neskôr ale ďakujem. Nezvyknem jesť hneď po prebudení.“ odpovie strážnikovi.

E: Strážnik ho teda zaviedol do knižnice a povedal mu, v ktorej časti draka asi nájde. Bolo tam kopec iných ľudí aj drakov, a taktiež príslušníkov rás, ktoré Drakoslav spoznal, a zopár takých, ktoré ani netušil kam zaradiť.

A: Poďakoval strážnikovi a pri odchode ho pozdravil. Pred Falaronom ho ale dostal nepríjemný pocit trápnosti. Vzhľadom na to čo sa vlastne riešilo alebo malo riešiť mu prišlo čudné obťažovať múdreho draka s prosbou či by ho mohol namaľovať. Zvlášť keď k tomu ani nemá pomôcky.

„Zdravím ťa Falaron“ usmeje sa na draka a potom sa neisto pozrie niekam dole pred seba ako keby chcel pokračovať v rozprávaní no nevedel ako.

E: "Zdravím," odpovedal drak s úsmevom. "Máš na mňa niečo?" povedal a zložil na kôpku zopár kníh.

A: „No... ako začať aby to nevyznelo hlúpo.“ odpovie neisto a po krátkom zamyslení pokračuje „Vieš včera keď som držal ten štetec... čo si chcel po mne aby som namaľoval hviezdnu oblohu. Neviem či som ti spomínal ale maľujem obrazy no mal som teraz dlhšiu prestávku a ten štetec mi pripomenul... proste by som chcel niečo namaľovať... ale nemám tu k tomu veci... a viem, že teraz riešime vlastne niečo inšie no rád by som si potom odniesol odtiaľto nejakú spomienku. Dalo by sa niečo také...?“

E: Drak položil na hromádku ďalšiu knihu a jeho úsmev sa rozšíril. "To nebude problém. Zariadim to osobne. Tu u nás máme veľmi radi umenie, a keďže k riešeniu toho problému nemáš moc ako prispieť, nikto ti nebude mať za zlé, že čas tráviš maľovaním. Máme tu tiež hromadu krásnych výhľadov a ešte viac inšpirácie."

A: Drakoslav sa potešene usmeje a prejde ním pocit nedočkavosti. „Tie výhľady znejú zaujímavo ale myslím, že už som včera dostal nápad na obraz, ktorý by som namaľoval.“ usmeje sa na draka „Ale každopádne rád by som navštívil aj nejaké zaujímavé miesta vášho sveta“

E: "Mno uvidíme ako dlho nám to bude trvať," povedal drak a odbehol. O pár chvíľ sa vrátil aj s maliarskym náčiním. "A čo teda chceš maľovať?" spýtal sa so záujmom, keď to všetko skladal k Drakoslavovi,

A: Hľadiac na množstvo umeleckých potrieb z ktorých mnohé doteraz ani nepoužíval a niektoré ani nevidel, takmer onemel „No vieš... mám rád drakov a rád ich maľujem.“ bolo mu nepríjemne Falaronovi povedať, že chce namaľovať jeho a tak nevedomky chodil okolo horúcej kaše.

E: "Ty chceš maľovať mňa?" povedal to drak za neho. Vyzeral, že je tým potešený.

A: Drakoslav potvrdil drakove slová a vysvetlil mu svoju predstavu obrazu, že si ho predstavuje možno trošku tmavší ale nie príliš aby sa v ňom namaľovaný Falaron nestratil. Preto navrhuje aby sa presunuli do nejakej nie príliš osvetlenej miestnosti.

E: "Čo tak moje laboratórium? Tam môžem pracovať, a ty sa tiež môžeš činiť," navrhol Falaron. Magické laboratória sú totiž kamenné miestnosti bez okien, odtienené od mágie, aby sa žiadna nedostala dnu, a tá s ktorou sa pracuje, aby tam aj ostala, a treba v nich svietiť, a ľahko tam upraví svetelnosť.

A: „Myslím, že môže byť.“ súhlasí výtvarník a za krátko sa poberú do spomínaného laboratória. Tam zatiaľ čo drak pracuje, Drakoslav si chystá veci aby mohol začať. Rozloží veľký drevený stojan na ktorý vyloží napnuté plátno. Potom sa na chvíľu zapozerá na pracujúceho Falarona a rozhodne sa zmeniť miesto aby mal na neho iný výhľad. Najlepší pohľad by bol asi z predu aby do obrazu vošli aj drakové rohy bez toho aby jeho tvár bola príliš nízko. Preto sa podľa toho umiestni a keď je už so všetkým spokojný a naladený, začne na plátno ceruzkou kresliť Falarona. Chvíľu sa pozerá na draka a potom na plátno a popritom kreslí. Občas sa za krátku chvíľu pozrie na draka aj päťkrát hneď po sebe keď si nie je niečím istý. Po približne pol hodine má predkresbu takmer hotovú no ešte je toho veľa čo by na nej dolaďoval. „Hmmm... nebude ti vadiť...? Alebo ako dlho sa zvykneš zdržať takto v práci? Niečo už mám ale ešte to nie je hotové a budem potrebovať ešte nejaký čas na to no nechcem ťa s tým príliš zdržovať.“

E: "Veľmi dlho," odpovedal mu drak. "Toto je delikátna práca," dodal s úškrnom.

A: „Tak potom v pohode...“ tak ako aj doteraz s vážnou tvárou pokračoval v kreslení. „Ale keby niečo, tak kľudne daj vedieť. Mne bude stačiť tá pred kresba a maľovať môžem potom aj z pamäti.“ Dodá počas čmárania na plátno.

Po hodine je Drakoslav hotový. Zdá sa, že by kľudne mohol draka začať aj maľovať pretože je stále zabratý do práce no Drakoslavovi to na zatiaľ stačilo. Oznámi teda Falaronovi, že je na odchode a do izby trafí. Tam si odloží veci na maľovanie. Všetko je prichystané, tak ako keby sa mal každú chvíľu pustiť do obrazu. Ale dnes už doň zrejme nebude babrať. Času má zdá sa dosť. Rozhodol sa, že kým tu bude, tak každý deň na ňom niečo dorobí. Teraz je však čas sa konečne najesť a tak osloví najbližšieho strážnika, ktorý mu ukáže cestu do jedálne. Drakoslav sa vyberie cestou, ktorú mu strážnik poradil. Trošku poblúdil ale nakoniec sa tam dostal. V jedálni sa nevedel rozhodnúť čo by si vlastne dal a tak poprosil o to čo mal naposledy. S jedlom a pivom si sadol k najbližšiemu stolu na mieste kde nebude až tak nápadný. Ma rád pokoj a to hlavne pri jedle. Nemá rád keď sa na neho niekto pozerá. Tento krát si ale poprosil dve pivá, ktoré si v duchu pochvaľoval už len keď k ním privoňal. Mal pocit, že si ich dnes zaslúži za svoj výkon. Nikam sa však neponáhľal a tak si ich v pohode pomaličky vypil. Oba krígle aj s tanierom odniesol aby ušetril prácu tým čo sa tu o to starajú. Poďakoval a s pozdravom šiel von z jedálne a začne sa pomaličky prechádzať a premýšľať. Na hrade sa mu síce páči a aj pohostinnosť miestnych je milá ale predsa len mu chýba prechádzka prírodou v tieni stromov alebo na lúke pod dotykom Slnka.

E: Práve prechádzal z hradnej záhrady na nádvorie, keď zbadal postavu, ktorá kráčala k nemu.

"Á, tu ste pán Drakoslav. Chcela by som sa s vami pozhovárať," povedala kráľovná a ukázala na šarkaníka, čo skúmal jedného z dračích chrličov.

A: Cudzinec sa zastaví a je prekvapený, že sa s nim chce niekto rozprávať. Zaskočí ho však oslovenie v množnom čísle, ktorému nerozumel ale neriešil to. Zrejme je to jeden z miestnych zvykov.

„Pekný deň prajem... Jenova.“ spomenie si na meno ženy. „A čo by si potrebovala vedieť?“ mierne sa mu nadvihnú fúzy čo znamená, že sa zrejme usmial.

E: Kráľovná natiahla ruku, ako to robievajú sokoliari, aby privolala šarkaníka - ktorý aj prišiel. "Rada by som o nich vedela niečo viac."

A: Drakoslav sa na chvíľku zamyslí a začne rozprávať. Vysvetľuje ich pomernú vzácnosť a ako sa dostal ku Klovorotovi a čo sa o nich naučil z vlastného pozorovania a čo tvrdia poznatky druhých a ako sa zhodujú. Zároveň pritom obdivuje šarkaníka. Prekvapuje ho skutočnosť, že sa drží v takej blízkosti druhej osoby.

E: "Rada by som vedela, čo ho na mne tak zaujalo," povedala Jenova nakoniec.

A: „Nie som si istý... čo presne mohlo Klovorota zaujať na mne keď je so mnou ale teraz tu nie je. Ale... myslím si, že to bude... vieš rovnaké sa priťahuje. Zrejme máte podobnú povahu alebo niečo máte spoločné. Ale možno sa mýlim. V tomto smere tuším ešte neprebehol žiadny výskum. Alebo aspoň ja o ničom neviem.“ odpovie zamyslene.

E: "To slovo nehovorte pred Falaronom," zasmiala sa Jenova. "Vášniví vedec."

A: „Ktoré? Výskum?... No popravde by v tomto smere mohol byť nápomocný“ usmeje sa.

E: "Tak ak budete mať čas, môžete to s ním prebrať," dodala Jenova. Prišli na nádvorie, kde práve prichádzal Einar s Aidanom. Kráľ zastavil koňa kúsok pred dvojicou.

"Boli ste sa prejsť?" spýtala sa ho Jenova.

"Hej," dodal a zosadol.

A: Chcel pokračovať v rozhovore ale jeho pozornosť okamžite upútal čierny kôň s ohnivou hrivou. Kôň ho natoľko zaujal, že si takmer neuvedomil prítomnosť jazdca.

 „Pekný deň prajem Einar“ s úsmevom pozdravil muža.

E: Kráľ kývol a uškrnul sa. "Čo, zaujal vás?" pozrel sa na žrebca a potľapkal ho po krku.

A: „Mňa určite.“ odpovedal Drakoslav s úsmevom úžasu. „Takéto kone sa u vás bežne vyskytujú?“

E: "Áno. Pre toto plemeno je to typické. Tieto kone sú späté s ohňom tak ako my," dodal Einar. "Ale nie všetkým horí hriva.

A: „To je úžasné...“  zálesák si predstavuje ako pomocou konskej hrivy zapaľuje večerný ohníček pred svojou drevenicou. „A  nemôže sa od neho niečo chytiť?“

E: "Iba ak kôň chce," znela odpoveď. "Ale niečo zapáliť vedia aj tí čo nehoria."

A: „Ako to?“ čuduje sa Drakoslav. „Je to nejaký druh kúzla?“ opýta sa a v duchu nachvíľu zapochybuje o význame slova kúzlo.

E: "Aj tak by sa to dalo povedať," prikývol Einar.

A: „Veľmi zaujímavý koník. Rád by som sa dozvedel viac... videl viac... ak by to bolo možné.“  usmeje sa lesný muž.

E: Einar sa na potvrdenie len usmial a tľapol koňa po ramene - ten sa vzopäl a celý vzplanul.

A: „Do pytle...“ zľakne sa Drakoslav, ktorý sa pri cúvaní zapotáca a takmer spadne. Srdce mu ešte stále zbesilo tlče keď s úsmevom prehlási „Tak to tu mávate asi dosť veselo!“

E: "To veru mávame," dodala Jenova. "A nielen vďaka koňom. Ak ich chcete vidieť, poďte s nami."

A: Drakoslav sa poteší návrhu, ktorý mu dala Jenova a len rýchlo pokýva hlavou. V duchu tlieska ako malé dieťa keď prvý krát zbadá malé mačiatko. Na pohľad radšej ostáva chladný... nechce zo seba robiť vola. Často sa mu to darí... aj za triezva.

E: Počkali teda, kým Einar z teraz už opäť čierneho žrebca zložil sedlo, a potom spoločne vykročili  k pastvinám. Boli rozdelené na niekoľko obrovských ohrád, kde bolo veľa koní - našli sa aj rôznorodé, ale väčšina z nich bola tmavá, najmä čierna. A horiaca hriva bola tiež vcelku častá.

A: Drakoslav doteraz na živo nič také nevidel a tak len ostáva v nemom úžase. Aj by sa niečo opýtal ale nevie čo. Len pozerá na kone a nevie na ktorého sa pozerať skôr. „Úžasné...“ povie potichu.

E: Obaja vládcovia sa len usmiali. Prišli k výbehu žrebcov, kam Einar toho svojho vypustil - s niekoľkými sa hneď zvítal, a spoločne pribehli k ohrade - nie všetko to boli farrosiani, našli sa aj jednorožce a pegasovia, a niektoré boli teda celkom iné, ako si Drakoslav predstavoval.

A: Ten keď zbadal jednorožce ostal prekvapený ešte viac. Doteraz žiadneho nevidel naživo. Len na obrázkoch. Ani si nebol istý či naozaj jestvujú alebo sú to len povesti. Z kníh ich však poznal trochu inak. „Dajú sa aj pohladkať?“ vyloží prvú otázku.

E: "Dajú. Nastavte im ruku dlaňou hore, a ak vás oňuchajú, až potom môžete," povedala mu Jenova. "Tieto kone sú osobnosti, treba sa im najskôr predstaviť."

A: Chlapík nečaká a nastaví ruku. V tom k nemu príde čierny farrosiansky žrebec s bielym fľakom na čele a oňuchá mu dlaň. Drakoslav má dojem ako keby koňa už niekde videl alebo ho odniekadiaľ poznal. Nevedel si však spomenúť. Ani nemohol. Bolo to stretnutie, ktoré sa v minulosti nestalo. Aspoň nie v takomto svete. Oči mu navlhnú a začne častejšie mrkať aby mu nevytiekli slzy. Nehovorí nič.

E: Jenova s Einarom sa na seba pozreli, a potom na to ako kôň za plotom tancoval a naťahoval hlavu k Drakoslavovi.

"Myslím, že si vás vybral. Páčite sa mu," povedala kráľovná.

A: Drakoslav z citlivej chvíle vytriezvel a takmer ztuhol. „Ako to?“

E: "Hovorila som že tie kone sú osobnosti. Nie sú to obyčajné zvieratá, sú to naši partneri," objasnila mu Jenova. "Jazdec a kôň si k sebe musia nájsť cestu. Žiadny z našich koní nebude poslúchať jazdca ktorého nemá rád a nemá voči nemu dôveru a rešpekt. To musí byť obojstranné."

A: „A - aha... A je si ten kôň istý?“ pousmeje sa. Nie, že by neveril ale nič rozumnejšie ho nenapadlo sa opýtať.

E: Namiesto odpovede ho kôň štuchol pyskom do nosa a radostne zaerdžal.

A: Pohladká koňa po brade až na líce. „A... čo mám teraz vlastne robiť?“ Drakoslav netuší čo robiť. Predsa len je to rozdiel veľký kôň a malý šarkaník, ktorý si aj tak rieši svoje. „Ja ani neviem jazdiť...“

E: "Vyzerá to, že budete mať dosť času sa to naučiť. Než sa podarí vyriešiť ten portál," povedal Einar.

A: „Asi to skúsim...“ odpovie Drakoslav zapozeraný do konských očí.

E: Jenova teda koňa vyviedla von z výbehu - pribehol k Drakoslavovi. "Môžete mu dať meno," povedala mu a spolu s manželom sa vybrali naspäť na hrad. "Pôjde za vami sám."

A: Drakoslav sa obzerá za seba na koňa, ktorý naozaj ide za nim bez toho aby mu niečo povedal. „Klovorot bude mať radosť... možno aj dobre, že tu nie je.“ usmeje sa natešene a premýšľa aké meno by mu dal.

E: Prišli na hrad a nechali koňa podkuť a zmerať mu miery na výstroj.

"Akonáhle bude hotová, môžete začať s výcvikom."

A: Drakoslav je natešený ale uvedomil si jednu vec a to, že toto všetko asi nedostane len tak. „A čo som za to všetko dlžný?“ opýta sa neisto aby sa náhodou nedotkol ak by to mal byť dar. Uvedomuje si však, že neurobil nič za čo by si niečo zaslúžil... víria sa mu hlavou rôzne myšlienky.

E: "Čo nám môžete ponúknuť?" spýtal sa ho Einar.

A: „No... teraz asi práve nič pretože som sem prišiel v podstate bez ničoho. Ale môžem pre vás niečo namaľovať. Prípadne ak dokončím, ten obraz s Falaronom... ak by sa páčil“ odpovie. „Ale nie som si istý či by to bolo dosť...“ poškrabe sa vzadu na hlave.

E: "To neznie tak zle," súhlasil kráľ. "Vlastne spolu nemáme žiadny poriadny obraz ..."

"A dáte Falaronovi všetky informácie o šarkaníkoch," doplnila Jenova. "Bude nadšený, a myslím že nebude jediný koho to bude zaujímať."

A: „Budem sa na tom obraze teda viac snažiť.“ zasmeje sa Drakoslav. „A s Falaronom teda preberieme všetko čo sa týka šarkaníkov. Myslím s tým skutočným... nie s tým z obrazu“ pokúsil sa o vtip.

Drakoslav teda začal s výcvikom hneď ako bola výstroj hotová. Dovtedy pokračoval v obraze, robil na novom a chodil navštevovať svojho konského priateľa, ktorému ešte stále nevymyslel meno. Po dvoch týždňoch výcviku už mal zvládnuté základy. Len s obrazmi to šlo pomalšie hlavne kvôli dlho schnúcim farbám. Ale už aspoň naberali určitú podobu. Medzi tým párkrát navštívil aj Falarona, ktorému rozprával všetko čo o šarkaníkoch vedel a zároveň navrhoval pokračovať v ich objavovaní.

Nasledoval základ jazdeckého výcviku. Drakoslav nepredpokladal, že by to niekedy využil ale jeden nikdy nevie čo sa môže prihodiť. No po asi týždni sa prihodilo niečo inšie. Jedného dňa sa Drakoslav vrátil na izbu. Sadol si priamo pred obrazy aby popri odpočinku mohol na ne pozerať a premýšľať nad ďalšími krokmi. Načiahol na stôl po vodu a vtom zbadal Klovorota.

„A ty tu čo robíš? Čo tu robíš ty teľa???“ natešene privíta kamaráta, ktorého už dlho nevidel. „Ako si sa sem vlastne dostal?“

Drakoslav si všimne, že Klovorot sedí na nejakom kamienku „Čo to máš?“ Klovorot sa odstúpi a ako sa muž dotkne kamienku, objaví sa doma. Nemo sa obzerá okolo seba ako keby sa objavil na neznámom mieste. „A čo teraz?...“ V ruke stále drží kamienok. Zdvihne ho aby sa naň pozrel z blízka. Chytí ho do druhej ruky aby ho otočil a pozrel sa na neho aj z ostatných strán. Drakoslav sa nachvíľu pozrie pred seba a zistí, že je opäť v izbe na hrade. V tom k nemu priletí Klovorot a kamienok mu vezme a odletí s ním späť na stôl. Drakoslav na neho chvíľu len pozerá ako keby zaspal postojačky a zabudol pri tom zavrieť oči. „Poď so mnou za Falaronom prosím.“ prehovorí k šarkaníkovi a ten sa zdá, že súhlasí a obaja sa vyberú za drakom.

Obaja zavítajú do obrovskej knižnice. Teda Drakoslav tam vlastne vbehne a hľadá draka „Falaron... Falaron...  aha, tu si...“ Rukami sa oprie o kolená a snaží sa nabrať dych. Za Drakoslavom letí šarkaník a v paprčkách drží kamienok veľký asi ako ľudský palec.

E: Falaron sa na neho zamračil spoza okuliarov, čo mal na nose, lebo ho zrovna vyrušil pri lúštení starých záznamov.

"Áno?" spýtal sa a uvoľnil tvár.

A: „Prepáč, že ťa ruším ak ťa ruším... Klovorot sa vrátil“ konečne sa vydýchal.

E: "Takže toto je ten malý nezbedník..." povedal drak a odložil okuliare. "Otázka je ako."

A: „Neviem ako to spravil ale ten kamienok čo drží je nejak očarovaný. Keď som sa ho dotkol, tak ma preniesol domov a späť.“ ukázal Drakoslav na šarkaníka.

E: "Aha ..." povedal veľký drak a díval sa na malého, ktorý kamienok urputne zvieral v svojej malej ruke. "Zrejme mi ho len tak nedá, aby som ho preskúmal ... asi by bolo blbé keby som sa ti zjavil v dome."

A: „Falaron... to by bolo úplne naprd lebo pri tvojej veľkosti by som asi musel opravovať povalu a možno aj strechu.“ pousmeje sa muž. „A zrejme máš pravdu lebo mi ho vzal z ruky hneď ako som sa vrátil.“

E: "Takže?" obrátil sa Falaron na Klovorota. Tušil, že šarkaník má nejaké riešenie.

A: Klovorot k ním prirodzene celý čas vysiela myšlienkové správy. Je mu však jasné, že ho nikto „nepočuje“. Preletí k stolu priamo k handričke na utieranie sklíčok okuliarov. Ploskáčik no pre šarkaníka skôr ploskáč, položí na stôl pred ňu. Najradšej by nič z toho nerobil a uchoval tajomstvo ale potrebuje aby Drakoslav vedel kamienok používať a práve preto ide najprv za niekým múdrejším, kto mu to potom vysvetlí hovoreným slovom.

E: Falaron sa chvíľu díval, potom skúsil nadviazať spojenie mysľou. Bol trochu prekvapený, keď sa mu to podarilo, ale trochu to aj očakával.

"Klovorot?"

A: „Falaron veľmi sa teším, že sa ti podarilo naladiť. Kamienok môžeš chytiť do handričky. Inak by ťa preniesol do nášho sveta a to priamo do Drakoslavovho domu. “ vyšle Klovorot k väčšiemu drakovi.

E: "Dobre," dodal drak a urobil tak. Znova si nasadil okuliare a podrobne si kamienok prezeral - popritom ho skúmal svojimi vycibrenými zmyslami, a nevynechal ani magickú oblasť.

"Zaujímavé, veľmi zaujímavé."

A: Drakoslav zvedavo pozoruje veľkého draka ale nič nehovorí.

„Kameň sme starostlivo vybrali tu vo vašom svete. Ak sa ho niekto dotkne holou rukou okamžite ho prenesie. Drakoslav si to všimol až keď sa pozrel pred seba. V tomto prípade to bolo spôsobené tým, že presun prebieha ladne. Lebo... Drakoslav je povedzme menej bystrý“ vyšle šarkaník k Falaronovi.

E: Drak sa uchechtol. "Takže to funguje pasívne? Netreba vynaložiť žiadne úsilie?"

A: „Tak. Stačí len chytiť do rúk a je to.“ usmial by sa šarkaník keby mu to svaly na tvári umožňovali.

E: "Možno by som to vedel ... upraviť. Aby to nebolo také spontánne," dodal Falaron.

A: „Vo vašom svete sú kúzla trošku iné ale možno by to šlo spraviť cez náš svet. Ešte to musím doladiť... ale chcel som už vidieť Drakoslava. Bola to dlhá doba čo som bol preč.“ vysvetlí drakovi, že nemusí nič upravovať. Nechce aby mu zasahoval do jeho vecí.

E: "Dobre teda." Drak sa obrátil na Drakoslava. "Takže ..." a pretlmočil mu Klovorotove slová.

A: „Ty sa s ním dokážeš spojiť? ... a dobre teda. Ďakujem.“ usmeje sa Drakoslav. „Asi by sa mi teda naň zišlo nejaké vrecko alebo niečo...“ pozrie najprv na Falarona a potom na Klovorota. „Veď hádam niečo nájdem.“

„Falaron. Chvala!“ poďakuje sa šarkaník.

E: "Povedz krajčírovi," navrhol drak. "Dám ti lístok. A keby si chcel, môžem ťa naučiť ako sa zhovárať so zvieratami. Ak by si teda ešte ostal."

A: Drakoslav si vzal lístok a poďakoval. „To si cením ale v podstate asi viem ako na to... len to chce čas. Netreba nič siliť. Všetko nejak príde.“ usmeje sa a potom pozrie na Klovorota, ktorý je už vo vzduchu a v packách drží kameň.

Falaron prikývol a obaja sa na zatiaľ rozlúčili. Drakoslav s Klovorotom si to namierili najprv do izby aby kamienok odložili. Potom si Klovorot zasa začal riešiť svoje a niekam sa stratil. Drakoslav chvíľu pozoroval ako šarkaník letí von oknom. Pokrútil hlavou a šiel rovno von z izby hľadať krajčíra.

Blúdiac v uličkách sa mu konečne podarilo nájsť krajčíra. Vojde dnu a zaklope na otvorené dvere „Pekný deň prajem“

C: Krajčír sediac v rohu na svojej obľúbenej dubovej stoličke, pozrel na muža ktorý vošiel, vyfúkol dym z cigary a vstal. Prešiel za pult a spýtavo na neho pozrel.

A: Drakoslav ostane prekvapený ľudským tvorom, ktorému z úst prečnievajú kly a tvári sa zrejme otrávene. Prejde bližšie a ukáže krajčírovi lístok, ktorý dostal od Falarona. „Potreboval by som mešec na menší kameň. Dalo by sa niečo také spraviť?“

C: Pítr sa pozrie na na lístok, potom ho odloží na bok a zahreší: ,,*nadávka* to si myslia že mám z kade vytiahnuť?" postaví sa, otvorí dvere do skladu a vojde. Drakoslav chvíľu vyčkáva, počuje zo skladu nadávky a buchot, potom sa Pítr opäť zjaví s nejakou starou látkou. Zájde k svojmu pracovnému pultu a začne vyrábať, netrvalo to dlho, postaví sa a prejde opäť k pultu a podá vrecko z špeciálnej látky Drakoslavovi.

A: „Vďaka.“ muž trochu skleslo poďakuje za vrecko a vezme si ho.

C: Pítr sleduje ako neznámy muž so zvláštnou požiadavkou opúšťa miestnosť: ,,Hmm.." no jeho slová už nepočuť.

A: Vychádza aj s meštekom od krajčíra. Trochu ho mrzí, že ho zrejme vyrušil. Nechcel byť nikomu na obtiaž. Vyčíta si, že mu mohol aspoň krajšie poďakovať.

Nejde hneď do izby. Najprv chce navštíviť svojho farrosiánskeho priateľa. Cestou sa mu snaží vymyslieť meno ale vkuse mu chodí na rozum ten krajčír. „Možno bytosti ako on majú v povahe, také správanie... čo som ale spravil, že som niekoho takého stretol?“ snaží sa myslieť na to čo si mal z toho vziať. Ako náhle sa však dostane k ohrade, jeho myšlienku na nedávnu udalosť sa rozplynú. Hneď k nemu príde stále nepomenovaný čierny žrebec. Drakoslav sa s ním v duchu rozpráva a obdivuje ho.

Po návrate do izby, prevráti vrecko na ruby a chytí doň kamienok. Potom vrecko prevlečie späť, tak aby v ňom kamienok ostal a zatiahne ho. Vrecko aj s kamienkom odloží na stôl. Klovorota nikde a tak si sadne a pozerá na obraz Falarona a premýšľa. Vezme štetec a občas na ňom urobí pár ťahov. Dnes už na ňom viac ani nespraví. Naučil sa chodiť spávať skorej aby mohol ráno cvičiť jazdu.

Po ďalších troch týždňoch má už oba obrazy v stave kedy ich už považuje za hotové ale ešte to s nimi pre istotu neskončil. Jazdecký výcvik dokončil do konca ďalšieho mesiaca. Medzi tým pre žrebca vymyslel meno. Je čierny čo Drakoslavovi pripomína zem a zároveň je rýchly ako drak. No meno Zemaj mu príliš so žrebcom nesúznelo. Nakoniec ho pomenoval Smok a zdá sa, že toto meno sa páči aj žrebcovi. Keď chcel Smoka zoznámiť s Klovorotom, ukázalo sa, že títo dvaja sa už zrejme nejakú dobu poznajú.

Obrazy boli hotové a doschnuté po ďalšom týždni od ukončenia výcviku. Nastal čas obrazy odovzdať. Drakoslav teda po dohode príde do osobnej prijímacej siene kráľa a kráľovnej.

„Už to mám hotové.“ usmeje sa Drakoslav držiac v rukách dva veľké obrazy prekryté bielou plachtou.

E: Kráľ s kráľovnou sa usmiali a pokynuli mu k pohovke. Sluha za ním zavrel dvere.

"Tak nám ich teda ukážte," vyzvala ho Jenova.

A: Maliar sa usmeje a chvíľu sa pomotká na mieste „Kam ich môžem položiť?“

E: Kráľ mu ukázal na pohovku - bolo na nej dosť miesta.

A: Drakoslav teda postupne odokryl oba obrazy na pohovke a čaká čo na ne povedia.

E: Jenova, Einar aj Falaron sa nahli bližšie, aby si ich lepšie prezreli.

"Sú úžasné," povedala Jenova nadšene. Einar aj Falaron boli ticho, zato uznanlivo prikývli.

A: „Som rád, že sa páčia. Hádam vám teda budú robiť radosť.“ potešene sa Drakoslav.

E: "Už viem aj presne kam ich zavesíme," dodal kráľovná.

"Isteže," zasmiali sa jej muž aj drak.

"Ďakujeme. Bolo nám cťou," kývli Drakoslavovi.

A: „Ďakujem vám aj ja. Tento pobyt alebo ako to nazvať, bol pre mňa veľkým zážitkom. Som veľmi rád, že som vás mohol spoznať. ...ešte, že som tu uviazol.“ zasmeje sa lesný muž a krátko na to jeho tvár trochu zvážnie.

E: "Ste tu vždy vítaní," povedal mu Einar.

A: „Ďakujem“ usmeje sa Drakoslav „Určite sa ešte uvidíme... o tom nepochybujem. Len za ten čas som si tu na to všetko zvykol... ale to je v poriadku. To tak býva. Bol to úžasný zážitok.“

E: Bol už večer keď trojica - muž, kôň a šarkaník - stáli na nádvorí, pripravení odísť. Kráľ s kráľovnou a ich draci sa s nimi prišli rozlúčiť.

"Veľa šťastia."

A: „Rád som vás všetkých spoznal. Ďakujem vám za všetko a prajem všetko dobré.“ Zamáva im a hneď ako sa mu kamienok vykotúľa z vrecka do dlane, zmizne.

S kameňom sa mohol vrátiť domov kedykoľvek a potom späť na hrad. Ako sa však dozvedel, kameň sa dá za deň použiť len niekoľko krát.

Objaví sa doma. Priamo v dome aj so Smokom. Udrel si pri tom hlavu o drevený strop svojho príbytku, zanadával a chytil sa za hlavu. Klovorot hneď vyletel von akoby sa nič nestalo. Bolo mu to jedno napriek tomu, že on bol za to zodpovedný.